Školské pozemky majú úžasný potenciál stať sa viacúčelovou plochou – atraktívnou súčasťou školského areálu, živou učebňou či inšpiráciou prinášajúcou úžitok opeľujúcemu hmyzu a iným živočíchom.
Keďže tento rok sa projekt presúva z Karlovej Vsi do bratislavského Nového Mesta, oslovili sme s ponukou tvorby školskej záhrady pre opeľujúci hmyz Mgr. Ivetu Kopáskovú, riaditeľku Základnej školy na Českej 10. Škola záhradu stále čiastočne využíva, pestuje na nej bylinky, zdobia ju kríky ruží, ríbezlí, staršia slivka a gaštan, pod ktorým sa ukrývajú hneď 2 kompostoviská. Časť pozemku ostáva nevyužitá, pôda je vyčerpaná a nekvalitná, v mestskom prostredí žiaľ úplne bežné. Od prehliadky záhrady k spolupráci bol len krôčik. Ten ďalší sme urobili pri školení 13 žiačok a žiakov z 5. až 8. ročníka pod vedením pedagóga Mgr. Róberta Letka.
Pripravený akčný tím pre mestské včely nás čakal pred záhradou. Polovica marca je najvyšší čas rozmýšľať, ako bude vyzerať pozemok v lete a snáď aj nasledujúce roky. Ivana Poláčková z CEEV Živica, ktorá kurz Dizajnu školskej záhrady viedla, rozbehla školenie práve mini-exkurziou po zákutiach školskej záhrady. Žiaci ju aktívne sprevádzali a čo je najlepšie, mali kopec nápadov a priestoru pre jej zlepšenie. Hneď na mieste vznikol nápad urobiť z trávnatej plochy pod slivkou piknikový „Hyde park“, kde by na dekách mohli žiaci hrávať karty. A určite aj čítať knihy . Išli sme však pekne poporiadku.
Zo školského pozemku sme sa vrátili do lavíc. Perfektne pripravené pôdorysy školskej záhrady s uvedenými svetovými stranami sa stali podkladom pre skutočné plánovanie. Ako pri každom inom plánovaní aj tu sme potrebovali zistiť, čo vlastne žiaci od svojej školskej záhrady očakávajú, a nielen oni. Jednou z 3 skupín bola skupina pedagógovia a pán školník, ktorý udržiava pozemok aj náradie.
Čo môžeme nájsť v záhrade, aké tvary môže mať výsadba či v architektonické prvky v nej, ako vonia, ale aj chutí zisťovali plánovači všetkými zmyslami s pomocou prírodnín. Na rad prišli kritéria na tvorbu záhrady – 1. zábavnosť (pretože učenie a záhrada majú byť hravé), 2. udržateľnosť (záhradu je potrebné navrhnúť, ale tiež zrealizovať a starať sa o ňu), 3. reálnosť (ktoré nápady vieme z rozpočtu urobiť), 4. nektarodajnosť (pretože záhrada chce slúžiť aj jej hmyzím obyvateľom).
S týmito kritériami začali skupiny navrhovať dizajn vlastnej nektarodajnej záhrady. Na pomoc mali obrázkové inšpirácie, ktoré dopĺňali vlastnými nápadmi a tvorivosťou. V poslednej fáze prišli na rad kompromisy. Máme rozpočet 500 EUR, čo chceme a môžeme realizovať? Postupne každá skupina predstavila svoj dizajnový návrh, neraz poetické názvy ako napríklad „Zákutie ružového kríka“ napĺňali zoznam na tabuli. V mnohom sa skupiny zhodli, nápadov však bolo viac ako miesta na záhrade a k slovu sa hlásilo kritérium č. 3 – reálnosť. Začalo sa teda hlasovať. Zhodli sme sa na 5 prvkoch. Každý účastník kurzu mal 3 hlasy, ktoré dal zapísanému prvku. Na výslednom návrhu sa stále pracuje, aby sa mohol čím skôr zrealizovať.
A ako hodnotili kurz dizajnu žiačky a žiaci?
„Najviac sa mi páčilo, keď sme si sami navrhovali, lebo sme sa aj poučili kde čo môže byť a ako to kvetinám vyhovuje,“ skonštatovala Rebecca, „Keď sme sa rozhodovali čo, kde a prečo tam dať. A páčilo sa mi to preto, lebo ma bavilo si predstavovať záhradu v krásnom stave,“ doplnila ju Scarlett. Držte akčnému tímu žiakov palce a nechajte sa prekvapiť čo spoločne vymysleli pre školu aj pre mestské včely! 🙂
„Nektarodajná školská záhrada bude realizovaná aj vďaka daru z Fondu Rudolfa Kusého založeného v Komunitnej nadácii Bratislava.“
