Ako si založiť školskú včelnicu
Chov včiel priamo v školskom areáli? Pre viaceré školy už nejde o vzdialenú predstavu, ale o realitu, ktorá prepája vzdelávanie, prírodu a praktické zručnosti. V období zimného plánovania sme sa porozprávali s dvomi školami, ktoré sa do včelárenia pustili – ZŠ v Semerove a ZŠ v Rakovci nad Ondavou – aby sme zistili, čo ich k tomu viedlo, ako sa im darí a či by podobný krok odporučili aj ďalším.
Premýšľali ste niekedy nad tým, že budete v škole chovať včely? Ak áno, zima je tým najlepším obdobím všetko predebatovať, pripraviť si a naplánovať.
Včely sú u detí aj dospelých obľúbenou témou. S blížiacimi sa Vianocami ľudia využívajú sladký med na pečenie medovníkov a aj iné včelie produkty ako sú sviečky z včelieho vosku či propolis na liečenie bolestí hrdla, zápalov, tráviacich ťažkostí či na posilnenie imunity. Pre žiakov sú ale zaujímavé aj samotné včely. Od detstva ich vídajú v rozprávkach a sú aj súčasťou školského kurikula.
Niektoré z našich škôl v rámci svojich areálov pomáhajú včelám aj ostatným opeľovačom pestrou výsadbou kvetov a kvitnúcich plôch, iné sa rozhodli, že si chov včiel zavedú priamo v škole. Poďte s nami na návštevu do dvoch z tých, ktoré to skúsili a zistime, ako sa im darí a či by to odporúčali aj ostatným.
Porozprávali sme sa s pani učiteľkou Petronelou Šemelákovou zo Základnej školy v Semerove, ktorá je aktívna v platforme Hurá von, a aktuálne absolvuje ročný program Komenského inštitútu, a s pani učiteľkami Líviou Nistorovou a Annou Kidalovou zo Základnej školy v Rakovci nad Ondavou, ktorá je dlhoročnou Zelenou školou.
Kto prišiel s myšlienkou, aby ste priamo v školskej záhrade začali chovať včely?
PŠ: S myšlienkou realizácie apidomčeka so štyrmi včelími rodinami v areáli našej základnej školy v Semerove sme prišli v rámci projektu „Záhrada, ktorá učí“ , ktorý realizovalo CEEV Živica. Vo výzve projektu bolo vytvoriť v areáli školy vzdelávacie prvky, ktoré budú slúžiť na učenie vonku. Vtedy nám skrsla myšlienka, že apidomček bude výborná vzdelávacia pomôcka, nielen na učenie o včelách a včelích produktoch, ale zároveň bude slúžiť aj na apiterapiu, teda liečenie včelím vzduchom.
Apidomček je drevostavba, ktorá slúži na pozorovanie života včiel, ich vývinových štádií a zároveň slúži na liečenie včelím vzduchom. Okolo apidomčeka máme vybudovanú včeliu záhradu, ktorá poskytuje potravu aj pre tieto včelie významné opeľovače.
LN a AK: S myšlienkou začať chov včiel priamo v školskej záhrade prišli naši kolegovia – včelári spolu so Slovenským zväzom včelárov, ktorý chcel otestovať, ako možno chov včiel realizovať v prostredí školy a zapojiť doň žiakov. Tento nápad sa nám podarilo postupne rozvíjať aj vďaka viacerým partnerstvám a grantom. V rámci podpory z Karpatskej nadácie sme mohli postaviť apidomček, ktorý slúži nielen ako zázemie pre včelstvá, ale aj ako vzdelávacie miesto pre žiakov a komunitu. Následne sme vďaka podpore z niekoľkých grantov mohli obnoviť a zmodernizovať úle, čo nám umožnilo zlepšiť podmienky pre včely a bezpečnosť pri práci so žiakmi. Aj vďaka týmto projektom sa nám podarilo vytvoriť funkčné, bezpečné a inšpiratívne prostredie, v ktorom sa deti učia nielen o včelárstve, ale aj o zodpovednosti, vzťahu k prírode a dôležitosti opeľovačov pre náš ekosystém.
Bola v školskej komunite – v učiteľskom zbore a u nepedagogických zamestnancov na tom zhoda, že idete do toho?
PŠ: Áno, bola zhoda u všetkých zamestnancov. U nás na škole sme už dávno predtým, ako sme si apidomček v škole zrealizovali, pravidelne každý rok organizovali „Deň včiel“, takže sa zamestnanci so včielkami stretávali.
LN a AK: Áno, v školskej komunite – medzi učiteľským zborom aj nepedagogickými zamestnancami – panovala zhoda, že sa do projektu chovu včiel v školskej záhrade pustíme. Všetci vnímali, že ide o zaujímavú a prínosnú aktivitu, ktorá môže obohatiť vzdelávanie aj život školy. Brali sme to ako výzvu.
Ako ste pracovali s komunitou rodičov? Pýtali ste sa na ich názor? Akou formou?
PŠ: Rodičov sme poprosili o vyplnenie dotazníka, či nie sú ich deti alergické na včelie produkty a či súhlasia s návštevami a aktivitami v apidomčeku a počas tematického dňa „Deň včiel“.
LN a AK: Do projektu sme zapojili aj komunitu rodičov. Zaujímali sme sa o ich názor – informovali sme ich na rodičovských združeniach, prostredníctvom zástupcov rodičov v občianskom združení a osobných rozhovorov. Rodičia mali možnosť vyjadriť podporu, položiť otázky či zdieľať svoje obavy. Väčšina z nich vnímala chov včiel pozitívne, ako prínos pre deti aj školu.
Zaznamenali ste nejaké negatívne reakcie z radov rodičov alebo verejnosti či susedov okolo školy? Ak áno, ako ste s nimi pracovali?
PŠ: Nie nezaznamenali sme negatívne reakcie rodičov a ani susedov a verejnosti.
LN a AK: Negatívne reakcie sme nezaznamenali.
Kde máte včely umiestnené? Máte aj nejaké bezpečnostné opatrenia?
PŠ: Apidomček so včielkami máme umiestnený na veľmi dobre zabezpečenom mieste. V zadnej časti areálu školy, pri plote s orientáciou na východ, smerom k vodnej ploche semerského rybníka, takže včielky si po vodu nalietavajú ponad polia, ktoré susedia s areálom školy. Okolo apidomčeka sa nachádza včelia lúka, ktorá poskytuje včielkam potravu.
LN a AK: Naše včely sa nachádzajú vo včelnici priamo v školskom parku. Včelnica je riadne oplotená a označená výstražnou tabuľkou Biologické nebezpečenstvo, aby sme zabezpečili bezpečnosť žiakov aj návštevníkov školy. Súčasťou včelnice je aj apidomček, ktorý slúži na vzdelávacie a relaxačné aktivity spojené s včelárstvom.
Prispôsobili ste chovu včiel aj výsadbu na školskom pozemku alebo kosenie?
PŠ: Áno prispôsobili sme výsadbu rastlín pri apidomčeku tak, aby v každom ročnom období v záhrade kvitli rastliny, ktoré budú včielkam poskytovať potravu. Ďalej od apidomčeka je aleja lipových stromov, ktorých peľ a nektár nám včielky prepracujú do lipového medíka. Neďaleko od apidomčeka máme ovocný sad. Kosenie trávy sme neprispôsobovali.
LN a AK: Áno, chov včiel sme prispôsobili aj starostlivosti o školský pozemok. V našom parku sa nachádzajú listnaté stromy – lipy, agáty, duby a pagaštany – ktoré poskytujú bohatú pašu pre včely. Okrem toho máme ovocný sad, jedlý plot, skalku s liečivými bylinkami a levanduľový záhon, ktoré sú dôležitým zdrojom nektáru a peľu. Kosenie realizujeme postupne po častiach, aby sme zachovali kvitnúce rastliny a zabezpečili včelám nepretržitú potravu počas sezóny.
Chováte tzv. pokojné včely? (Sú to menej útočné a menej štípavé včely, ktoré vznikajú plemenitbou pokojných včelích matiek.)
PŠ: Áno náš včelár Ing. Peter Čelko sa vždy snaží o to, aby včelie rodinky boli čo najviac pokojné a nie bojovné.
LN a AK: Áno, naše včely patria k tzv. pokojným včelám.
Integrujete chov včiel na škole aj do vyučovania alebo máte včelársky krúžok pre tých, ktorí chcú?
PŠ: Chov včiel integrujeme do vyučovania a aj do záujmovej činnosti na škole.
LN a AK: Chov včiel je u nás súčasťou vyučovania aj mimoškolských aktivít. Na škole pracuje včelársky krúžok pod vedením vedúcej školského klubu detí, kde sa žiaci môžu prakticky oboznamovať s včelárstvom. O včelách sa učia aj na hodinách prvouky, prírodovedy, biológie a environmentálnej výchovy. Okrem toho organizujeme tematické dni v triedach v rámci kurikulárnej reformy a každý rok pripravujeme školskú udalosť pri príležitosti Svetového dňa včiel.
A čo robíte so včelími produktami, ktoré od včiel získavate – med, vosk, propolis?
PŠ: Med využívame ako sladidlo do čaju, na pečenie a priamy konzum v škole. Z vosku vyrábame sviečky a aj prírodnú kozmetiku napr. balzamy na pery.
LN a AK: Včelie produkty, ktoré získavame od našich včiel, využívame rôznymi spôsobmi. Med aj voskové obrúsky – tzv. včelobal – slúžia ako darčeky pre našich hostí, partnerov zo Slovenska i zo zahraničia v rámci ERASMUS+, a zároveň ich ponúkame na predaj rodičom, širšiemu okoliu a na Vianočnej burze. Med používame aj v rámci školy – zaviedli sme obľúbené medové desiaty, na ktoré sa žiaci vždy tešia.
Vosk spracúvame práve na výrobu včelobalov, ktoré predstavujú ekologickú alternatívu plastových obalov a zároveň podporujú environmentálnu výchovu na škole.
Propolis využívame najmä pri vzdelávacích aktivitách – žiakom vysvetľujeme jeho význam, ukazujeme možnosti využitia v prírodnom liečiteľstve a kozmetike a prepájame tak teoretické poznatky s praktickými ukážkami.
Využívate chov včiel aj na zvyšovania povedomia v komunite o výzvach, ktorým čelia včely, ako sú pesticídy a strata biotopov, a na podporu udržateľnosti?
PŠ: Áno snažíme sa prostredníctvom akcií v komunite zvyšovať povedomie o starostlivosť o včielky ako dôležité opeľovače. Predovšetkým o tom, ako treba poskytovať potravu pre včielky a to vysádzaním a vysievaním medonosných rastlín.
LN a AK: Áno, chov včiel využívame aj na zvyšovanie povedomia v našej komunite. Prostredníctvom prednášok, tematických dní a školských podujatí upozorňujeme na výzvy, ktorým včely čelia. Žiaci sa učia, ako môžu svojím správaním prispieť k ochrane včiel, či už výsadbou medonosných rastlín, šetrným prístupom k prírode alebo podporou udržateľných riešení. Okrem toho sa zapájame do projektových výziev, spolupracujeme so školami v okolí a poskytujeme rovesnícke vzdelávanie. Mnohé aktivity pri včelách realizujeme aj pre našich partnerov v rámci Erasmus+ akreditácie. V školskom parku máme aj hru Včely na tabuliach.
Čo by ste poradili školám, ktoré by chceli s chovom včiel začať?
PŠ: No podľa nás, základ je mať ako poradný orgán skúseného včelára, tak ako máme my. On vie najlepšie poradiť vo všetkých potrebných otázkach.
LN a AK: Ak chce škola začať s chovom včiel, najprv treba nabrať odvahu a otvorene o tom hovoriť v učiteľskom zbore aj s rodičmi. Potom sa obrátiť na miestnych včelárov alebo Slovenský zväz včelárov, ktorí radi poradia. Aj nám na začiatku pomáhal starší skúsený miestny včelár – viedol krúžok a prichádzal pomáhať s prácou na včelnici. Dôležité je vybaviť potrebné povolenia na obci, myslieť na bezpečnosť – oplotenie, označenie včelnice, lekárničku – a zabezpečiť zaškolenie učiteľov. Máme aj žiakov, ktorí sú alergickí na včelie uštipnutie, tí nosia so sebou liek a my máme presné informácie o tom, ktorí žiaci to sú. V školskej lekárničke máme pripravené prípravky proti uštipnutiu aj antihistaminiká. Začať sa oplatí s menším počtom úľov a pokojnými včelami. Postupne sa dá chov prepojiť s vyučovaním, krúžkom či projektmi. Najdôležitejšie je nebáť sa, začať a urobiť z toho spoločnú školskú aktivitu.
Poznámka redakcie: Chov včiel podlieha pod Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, nakoľko je včela medonosná hospodárske zviera a tam treba každý chov nahlásiť. Okrem toho si treba zistiť, či má vaša obec/mesto všeobecno-záväzné nariadenie o chove včiel na území/v katastri obce, a ak áno, držať sa podmienok, ktoré chov včiel umožňujú.
Chcete ešte niečo dodať/doplniť?
PŠ: Pozývam do apidomčeka v ZŠ Semerovo na praktickú ukážku vzdelávania o včielkach spojenú s apiterapiou.
LN a AK: Momentálne chováme štyri včelstvá, o ktoré sa staráme spoločne so žiakmi. Ak si nie ste istí, či chcete začať priamo s chovom včely medonosnej, odporúčame vyskúšať aj podporu opeľovačov všeobecne.
Na našej stránke www.zelenaskola.sk nájdete množstvo tipov a návodov, ako začať – od výsadby rastlín pre opeľovače až po prirodzenejšie spôsoby kosenia. Inšpiráciu a praktické skúsenosti nájdete aj na mestske-vcely.sk a opelovace.sk. Zároveň veríme, že je dôležité postupne a hravou formou vychovávať mladých učiteľov – žiakov, ktorí sa sami stanú nositeľmi poznania. Informácie prezentované rovesníkmi sú pre mladších žiakov často zaujímavejšie, zrozumiteľnejšie a pomáhajú im odbúrať strach zo včiel. Vďaka tomu skôr pochopia ich význam, prínos pre prírodu aj dôležitosť ich ochrany.
Reportáž STVR zo ZŠ Rakovec nad Ondavou k téme chovu včiel.
Poznámka redakcie: Ak chcete žiakom včielky priblížiť hravou formou, požičajte si bezplatne našu hru pre celú triedu „Kráľovstvo opeľovačov“.
Ďakujeme pekne za rozhovor, ktorý mohol vzniknúť vďaka finančnej podpore Nadácie Slovenskej sporiteľne.
