Už niekoľko rokov je pozorovaný po celom svete veľký úhyn včiel. Častokrát včely doslova miznú, uhynuté telá sa nikdy nenájdu. Tento jav bol pomenovaný ako Syndróm kolapsu včelstiev. Na otázku prečo sa to deje sa nedá odpovedať s úplnou istotou, sú však faktory, ktoré nepopierateľne včelám škodia.
Okrem chorôb a klimatických zmien je to v prvom rade spôsob, akým sa v súčasnosti vedie poľnohospodárska výroba. Včely prichádzajú o prirodzené prostredie. Ich pastvu likviduje monokultúrne pestovanie rovnakých plodín na veľkých plochách, geneticky modifikované rastliny a senáž, pri ktorej včasná kosba nedáva lúkam šancu dostatočne zakvitnúť. Kedysi mali včely v našich končinách dlhšiu znášku, lebo napríklad ešte po odkvitnutí slnečnice kvitol čistec. Ten je dnes už takmer zlikvidovaný vďaka agrochemikáliám. Ako nežiaduce buriny boli rovnako zlikvidované medonosné rastliny: vlčí mak, kúkoľ a nevädza. Tiež znečistenie ovzdušia oslabuje schopnosť včiel nasledovať vôňu kvetov k jej zdroju. Jednou z hlavných príčin je však používanie pesticídov (chemických látok pôsobiacich proti chorobám, škodcom a burine ) a to hlavne na nikotíne založených neonikotinoidov.
Možno paradoxne, ale v súčasnosti práve mestské prostredie vyhovuje včelám viac ako to, ktoré je za jeho hranicou.
Mesto má oveľa širšiu ponuku kvetov a kvitnúcich rastlín ako vidiecka krajina s monokultúrami. Ľudia tu pestujú kvety v parkoch, vo dvoroch, na balkónoch, je tu mnoho druhov okrasných stromov a kríkov. Takže pastva je vďaka tomu pestrá aj dostatočne dlhá. Vďaka tejto pestrosti je med z mesta chuťovo iný, nájdu sa tu dokonca také druhy ako mätový či gaštanový. Podľa odborníkov sa netreba obávať, že by v mede boli mestské škodliviny. Včela si do svojich zásob nič zlé nezaviečkuje.
Znečistenie ovzdušia znášajú včely lepšie ako pesticídy a významnou výhodou mesta je tiež menšia veternosť a vyššie teploty.
Úle mestských včiel sa dajú umiestniť na strechy, balkóny, na dvory, či do záhrad alebo parkov. V súčasnosti ich už takto nájdeme po celom svete. New York, Paríž, Londýn, Štokholm, Hongkong, Viedeň, či Praha alebo aj naša Bratislava a Zvolen sú dnes príkladom toho, ako môžu včely obohatiť mestské prostredie bez toho, aby obťažovali obyvateľov, a pritom vyprodukovať chutný a kvalitný med.
Ak sa dodržia určité nie náročné svetelné, tepelné a veterné podmienky, správne sa nastaví nasmerovanie úľov a dostanú optimálne napájadlo, ľudia v susedstve nemusia o včelách vôbec vedieť. Môže sa samozrejme stať, že sa napriek všetkým opatreniam vyroja, roj sa však zavesí na jedno miesto a „čaká“, kým si ho včelár príde odchytiť. Takáto situácia môže vyvolať paniku. Netreba sa však báť, rojace sa včely neútočia a nebodajú.
Včela vo všeobecnosti nie je prirodzene agresívny hmyz. Ľudia si ju častokrát mýlia s osou, ktorá vlietava do pohárov a lezie do tanierov. Včela sa o potraviny nezaujíma a jej cieľom nie je uštipnutie, po ktorom automaticky zahynie, ale priniesť do svojho úľa dostatok zásob, aby bolo z čoho kŕmiť robotnice a živiť matku.
Mestské včelnice fungujúce v spolupráci s projektom Mestské včely a Greenpeace Slovensko nájdete v Kežmarku, Lučenci, Považskej Bystrici a Žiline.
