Projekt Mestské včely sme realizovali v uplynulej vegetačnej sezóne v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto. Mestská časť vstúpila do projektu dobrovoľne a pri prezentácií projektov v rámci participatívneho oddelenia sa ukázala téma ochrany či rozvoja mestskej zelene ako najdôležitejšía. Aj v rámci projektov, ktoré sa uchádzali o získanie financií od mestskej časti sa Mestské včely získali prvenstvo.
Počas realizácie projektu sme boli zvedaví, ako sa na projekt pozerajú obyvatelia Nového Mesta. Položili sme im 6 otázok, na ktoré odpovedalo 62 respondentov nasledovne.
Projekt mestské včely poznalo až 77,4 % opýtaných, pričom ochrana zelene a podpora opeľujúceho hmyzu v meste sa dotýkala až 96,8 % zapojených ľudí do dotazníku.
Na otázku, akým spôsobom by podľa ľudí mohla mestská časť podporovať včely a iné opeľovače, prevážila u 91,9 % výsadba rozmanitejších rastlín za cieľom zvyšovania biodiverzity. Menej častému koseniu sa nebráni 40,3 % opýtaných, osadením mestských včiel a včelínov je otvorených 67,7 % respondentov, hmyzím hotelom 59,7 % a zachovaním a rozširovaním súčasných zelených plôch až 90,3 % účastníkov prieskumu.
Odpovede na ostatné otázky dostali minimum hlasov.
Pri otázky na podporu včiel a opeľujúceho hmyzu zo strany opýtaných sa najviac (až 75,4 %) priklonilo k nepoužívaniu chemických látok pri ošetrovaní rastlín a pôdy. Viac ako 63 % svoje okolie skrášľuje výsadbou nektarodajných rastlín užitočných pre hmyz a vo svojich záhradách menej ako 5-7x ročne kosí cielene 15,8 % zapojených ľudí. Sme radi, že ani stavba hmyzích hotelov nebola pred projektom neznámou. Zo 62 zapojených respondentov túto skúsenosť mali 5. Veríme, že po projekte toto číslo stúplo. Hmyzie hotely sú obľúbeným užitočným prvkom záhrad.
So zmeneným režimom kosenia 2 – 3x ročne nemala problém takmer polovica opýtaných. Negatívne sa k tejto otázke postavilo len 11,3 % respondentov. Dôvodom pre kladnú odpoveď bol estetických vzhľad vykvitnutých nekosených plôch, ich úžitkovosť pre opeľujúci hmyz, viac vlhkosti a menej suchých trávnikov počas horúcich letných dní a snaha zachovať prírodné prostredie. Ako príklad uvádzame zdôvodnenie, ktorého približná podoba sa opakovala častejšie:
„Nie je potrebné mať z každej trávnatej plochy „anglický trávnik“. Opeľovačom treba zachovať ich prirodzené prostredie. Bez nich neprežijeme.“
Pod negatívne odpovede na túto otázku sa podpísala astma, strach z alergií, kliešťov či znečistenia trávnika psími exkrementami a odpadom, ktoré vo vysokej tráve podľa opýtaných zaniknú.
Dobrovoľnícky by sa do aktivít priateľských opeľovačom zapojilo 32,3 % ľudí. Za týmto číslom nie je neochota ľudí, ktorí sa ochotne zapojili do vypĺňania dotazníka, ale časové možnosti, ktorých je pomenej.
Podobný dotazník s podobnými odpoveďami bol vyhodnotený na začiatku leta aj v Karlovej Vsi, kde sa mestské včely tešili a tešia popularite.
Zapojiť sa do verejných aktivít v mieste svojho bydliska je dobrovoľné. Avšak bez našej účasti nemôžeme očakávať rýchle zmeny podľa našich predstáv. Dôležité je zaujímať sa, pýtať sa, konať. Aby mestá prekvitali nielen pre opeľovače, ale aj pre ľudí, ktorí v nich žijú.
Kto to urobí, ak nie my? 🙂
