Plocha s „nekosenými“ kruhmi v Karlovej Vsi sa stala akýmsi land-art symbolom projektu Mestské včely. Umelecký prvok na svahu viditeľný už z električky ukazuje najmä počas horúceho leta na možné spôsoby údržby mestskej zelene. Vytýčené kruhy pre zmenený režim kosenia ostávajú svieže aj vtedy, keď zvyšok na strnisko pokosenej trávy okolo vysýcha. Úplne nekosenie však rovnako nie je tým najlepším riešením.
Navyše, neraz vyvstávajú otázky, či takéto plochy nie sú zdrojom alergénov a nebezpečného hmyzu. Sú obavy opodstatnené? Ako robiť údržbu mestskej zelene tak, aby pomáhala opeľujúcemu hmyzu, a aké sú výhody týchto opatrení v meste? Na nekosené plochy sme sa pozreli s entomológom Mgr. Marekom Semelbauerom, PhD., ktorý pôsobí na SAV, kde si, mimochodom, sám zriadil kvetinovú lúku pre hmyz aj pre radosť.
Sezóna končí, čo je vidno aj na kruhoch. Majú aj takéto postupne schnúce miesta pre hmyz nejaký zmysel? Nie je lepšie ich už teraz pokosiť?
Nekosené plochy majú obrovský význam ako úkryt a zdroj nektáru. Okolité pokosené plochy sú veľmi monotónne a najmä počas leta vyprahnuté. Nekosené plochy teda pomáhajú preklenúť kritické letné obdobie: poskytujú tieň, a tiež ponuku peľu a nektáru. A nakoniec, nekosená plocha poskytuje životný priestor omnoho väčšiemu spektru hmyzu ako krátky trávnik. Rastliny tam môžu zakvitnúť a vytvoriť plody. Ak si rozložíme rastlinu na jednotlivé časti: korene, stonky, listy, kvety, semená a plody, tak v každej časti sa môže vyvíjať nejaký iný druh hmyzu. V stonkách napríklad hniezdia niektoré drobné samotárske včely, listy ožierajú húsenice, v kvetoch sa vyvíjajú larvy niektorých múch (napríklad vrtivky rodu Terellia) a semená môžu konzumovať bzdochy alebo niektoré mravce.
Ako vníma odborník na hmyz vyznačovanie plôch pre zmenený režim kosenia v mestách?
Ako spasenie. Medzi ľuďmi, ktorí sa zaoberajú ochranou hmyzu, je už pomerne dlho známe, že diverzita hmyzu v strednej Európe klesá, a to najmä v súvislosti so zmenou hospodárenia v krajine. Na prvý pohľad je to paradoxné, ale mestské prostredie je omnoho vľúdnejšie ako voľná krajina: polia repky a kukurice majú minimálnu diverzitu. Mestá majú v tomto smere obrovský potenciál, no ich trávniky sú však často iba sterilné zelené koberce. V niektorých krajinách ako Nemecko či Anglicko, a dokonca už aj Česká republika, existujú takzvané motýlie záhradky. Sú to plochy, kam „naschvál“ vysadili kvety pre motýle a včely. Sám sa o také pokúšam s niektorými kolegami v átriu nášho ústavu. Kosím ručne kosou a chceme tam dosadiť ďalšie kvitnúce rastliny. A hrozne sa teším, keď tam vidím poletovať čmeliaky a všelijaké včielky, počítam koníky.
V mestách býva cyklus kosenia približne 7x za sezónu. Aký je dopad takéhoto ošetrovania trávnika na rozmanitosť rastlín a hmyzu?
O hmyze môžeme povedať, že je to preň jednoznačne devastačné. Predovšetkým, pri takomto režime kosenia takmer žiadna húsenica nedokáže dokončiť cyklus, pretože – jemne povedané – príde do kontaktu s kosačkou skôr, než sa stihne zakukliť. O čosi lepšie sú na tom lietajúce formy ako včely alebo muchy. Vo všeobecnosti vysoká intenzita kosenia pôsobí negatívne najmä na veľké druhy hmyzu, ktoré nie sú dosť rýchle na to, aby pred kosačkou stihli uletieť, uskočiť alebo sa pritisnúť k zemi. Druhá vec je potom zdroj potravy. Časté kosenie pravidelne odstraňuje kvety, takže včely ani motýle tam nemajú čo jesť. A do tretice, časté kosenie trávnik homogenizuje, je to jednotvárne prostredie, ktoré poskytuje veľmi obmedzené možnosti pre život hmyzu. Naproti tomu, pre rastliny nemusí byť časté kosenie zlé – kosenie prednostne oslabuje veľké druhy rastlín, takže drobné druhy ako ďatelina plazivá, čiernohlávok alebo materina dúška sú vo výhode. Takýto trávnik môže byť dokonca pomerne druhovo bohatý.
Nedávno bol tunajší trávnik pred pokosením zakvitnutý ďatelinou. Zdalo by sa, že takáto plocha prospieva včelám viac ako nekosený trávnik. Aký vplyv má kosenie verzus zmenený režim kosenia postupom času na druhovú pestrosť? Môžeme ju kosením alebo nekosením ohroziť?
Je dôležité si uvedomiť, že existujú dve protichodne pôsobiace tendencie. Časté kosenie, samozrejme, spôsobuje vysokú úmrtnosť hmyzu. Na druhej strane, kosenie je dôležité pre udržanie druhovej rozmanitosti kvitnúcich rastlín. Ak by sme trávnik prestali kosiť, postupne by sa v ňom presadili konkurenčne zdatné druhy tráv, a tie by potlačili alebo úplne vytlačili konkurenčne slabé, ale dôležité medonosné druhy. A teda trávnik je určite treba pokosiť a vyhrabať. Príliš intenzívne kosenie aj úplné zanedbanie sú v tomto kontexte negatívne.
Neodolám, a pridám aj vysvetlenie, ako konkurenčne zdatné druhy tráv „vytláčajú“ tie slabé a malé. Je to jednoduché: veľké trávy vytvoria veľkú biomasu, a tá v zime (najmä ak nasneží) spadne a doslova zamulčuje pôdu. Drobné druhy rastlín tak postupne vypadávajú.
Ako ideálne potom takéto plochy s ohľadom na hmyz obhospodarovať?
Vo všeobecnosti odpoveď znie: mozaikovité kosenie. Ak chceme urobiť čo najviac pre opeľovače a ostatný hmyz, je dôležité kosiť postupne, nikdy nie celú plochu naraz. V našom kontexte to znamená napríklad kosiť vtedy, keď okolité kosené plochy sú po poslednom kosení už vykvitnuté. Zabezpečí sa tak neprerušená ponuka kvetov aj väčšia rôznorodosť prostredia.
Dôležitá je tiež použitá technika. Vôbec najpriateľskejší spôsob je ručné kosenie. Je veľmi pomalé, takže prakticky všetko dokáže uniknúť. Tento spôsob je však časovo náročný a použiteľný iba na veľmi malé alebo veľmi cenné plochy. Druhým najšetrnejším riešením je lištová kosačka. Mechanický princíp je tu podobný ako pri ručnom kosení: lišta podtína rastliny nízko nad zemou. Jej výhodou je, že sa ňou dá kosiť aj lúka, teda je použiteľná práve na plochy ponechané pre hmyz. Asi najhorším a, bohužiaľ, prakticky jediným používaným riešením je bubnová kosačka alebo vyžínače. Bubon alebo struna rotuje veľkou rýchlosťou a rastlinná biomasa sa spolu s húsenicami a lúčnymi koníkmi skôr pomelie ako pokosí. Je tu aj technické obmedzenie: bubnovým kosačkám sa zle kosí vysoký porast, preto ho musia kosiť často. Ideálne by teda bolo mozaikovité kosenie lištovými kosačkami.
A aspoň za zmienku stojí pastva. V mestskom prostredí si ju ťažko predstaviť, ale napríklad v Prahe sa pastvou udržujú miestne stepné rezervácie. Jedná sa však o organizačne najťažší spôsob manažmentu a oplatí sa len pre mimoriadne cenné územia, ako napríklad Devínska kobyla. (V iných metropolách sa pasenie používa aj na sídliskách, napríklad v Ženeve, pozn. red.)
Celý článok si môžete prečítať na portály Čierna labuť: http://ciernalabut.sk/4589/motyle-a-vcely-chcu-zit-v-meste-drzia-ich-na-uzde-iba-nase-esteticke-preferencie-hovori-odbornik-na-hmyz/
