Aktuality

Brnianský park pod hradom Špilberk je obľúbeným miestom nielen pre turistov. Park na svahu pod hradom poskytuje výhľady na celé mesto. Nečakajte však chemickým postrekom upravený anglický trávnik a tuje, Špilberk je certifikovaný ako prírodný park, v ktorom s kosením pomáhajú aj kozy a poníky a svoje miesto tu má aj hmyz, včely či vysoká tráva.

So správcom parku sa máme stretnúť pri vstupe pod kopcom. Kým čakáme, prechádza okolo nás obrovská terénna Toyota s náradím, o akej môžu naše parky len snívať. Správca parku Tomáš Trnka nás tiež trochu prekvapuje. Mladý vyšportovaný muž v tričku z majstrovstiev Slovenka v stromolezení, s tetovaním chráneného chrobáka roháča na ramene.

Špilberkský park je jedinečný aj v tom, že si vo vlastnej réžii dokáže urobiť aj náročné ťahové skúšky stromov, ktorými sa zisťuje, aký silný vietor strom ustojí. O zeleň sa tu zjavne nestarajú ľudia, ktorí si inú prácu nájsť nevedeli, ale skutoční odborníci. Tomáš nás vedie do kancelárie správy parku, ktorá sídli v zrekonštruovanej historickej budove, kde sa bežne konajú aj svadby. Ponúka nás vodou s bylinkami z vlastnej záhrady a chlebíčkami s domácou nátierkou zo syra od miestnych kôz. Pri predstave rozbitého asfaltu bez toaliet v bratislavskom Sade Janka Kráľa sa veľmi hanbím.

Základ rekonštrukcie – vlaha

Park postupne obnovujú a rozširujú už 20 rokov. Všetky práce vedie a plánuje architektka Eva Damcová. „Začala som na Špilberku ešte ako absolventka v roku 1984,“ hovorí. Postupne od stromov a sadových úprav prešla k tvorbe koncepcie rozvoja parku a jeho postupnej rekonštrukcie. „Bolo dobré, že sa podarilo v roku 1994 stanoviť pevnú koncepciu a celých 20 rokov sa dodržala,“ popisuje.

Park síce prerábali po etapách, podarilo sa im však koncepciu zachovať. Damcová hovorí, že to bolo aj vďaka tomu, že pracovali s ľuďmi, ktorí to nevnímali iba ako prácu, ale vzali si to k srdcu a robili veci poctivo. Cestou po parku napríklad vynáša do nebies majstrov, ktorí pokladali chodníky z mačacích hláv. Hovorí, že dnes už takých poctivých človek nájde len ťažko. Kamene chodníka pevne sedia v jednej rovine a zvládajú aj jazdu údržbárskych áut bez toho, aby sa prepadali.

Práve odstraňovanie chodníkov z asfaltu, po ktorých stekala všetka dažďová voda a stromy v parku kvôli tomu začali schnúť, stála podľa Damcovej na celom projekte revitalizácie najviac. „Na niektorých miestach bola hrúbka asfaltu až 50 centimetrov!“ hovorí s údivom. V miestach so sklonom do 8 % vymenili asfaltové chodníky za mlatové, ktoré prepúšťajú vodu, a v miestach s väčším sklonom zase za mačacie hlavy. Tie sem priniesli z ulíc mesta, kde ich menili za asfalt. Keďže je park v kopci, popri chodníkoch urobili aj premyslený systém žľabov, ktoré dažďovú vodu zvádzajú na miesto, kde sa vsiakne do pôdy a park si tak zachováva vlahu.

Zvieratá pomáhajú kosiť aj vzdelávať

Postupne vymenili a dosadili aj stromy a park rozšírili o parcely, ktoré ostali mestu po reštitúcii, čím sa im podarilo zabrániť výstavbe. V týchto miestach ponechali napríklad aj zvyšky tehlových múrov, ktoré dnes slúžia ako hmyzie hotely. V niektorých miestach vidíme aj nepokosenú vysokú trávu alebo zvyšky mŕtvych stromov, v ktorých hniezdia netopiere a žije hmyz, a prechádzame dokonca aj okolo obnoveného historického vinohradu pestovaného tradičným spôsobom. S nápadom na jeho obnovou prišiel spolok miestnych vinohradníkov, ktorí sa oňho starajú a robia z neho špilberský rízling a rulandské šedé. „Je výborné,“ hodnotí Damcová.

Trávu aj vetvy zo strihania stromov pomáhajú likvidovať kozy a poníky. V parku žijú už tri roky a priniesol ich tam sám riaditeľ, ktorý má aj vlastné hospodárstvo. „Poníky každý deň okrem nedele vyvádzame na pastvu do parku,“ popisuje správca. Starajú sa o nich dvaja zamestnanci správy zelene, pričom denne im to zaberie zhruba hodinu, ktorú obetujú z vlastného voľného času. „Je to taký teambuilding,“ smeje sa Tomáš. Kozy žijú v ohrade a dostávajú seno z kosenia a orezov zo stromoradí. „Majú veľmi radi čerešne a hrušky,“ hovorí správca.

Kozy slúžia aj na vzdelávacie účely, chodia sa na ne pozerať deti zo škôlky alebo miestneho vzdelávacieho ekocentra. Ľudia zvieratá v parku vnímajú pozitívne. Keď počas prechádzky stretneme jedného z poníkov na paši, je pri ňom aj mamička s dvoma deťmi, ktorým sa veľmi páči. Radi ich kŕmia, až majú sklon byť príliš tuční, prezrádza neskôr správca. „Prišiel mi len jeden negatívny e-mail, a ten bol o tom, že pes žerie ich bobky,“ smeje sa Tomáš.

Nadačný dom ako vzdelávacia pomôcka

O tom, ako funguje príroda a ako môže pomáhať napríklad aj pri znižovaní energetických nárokov budovy, sa môžu brnianskí obyvatelia dozvedieť aj hneď pod špilberkským parkom v areáli Nadace Partnerství. Tá sídli v budove, ktorá slúži na testovanie prototypov a dlhodobé sledovanie efektívnosti pasívnych budov.

„Keď sme pred 6 rokmi stavali, pasívna budova znamenala, že bude samostatne riešiť kúrenie, dnes by sme skôr potrebovali chladiť,“ hovorí správca budovy a odborník na ekologickú architektúru Vlastimil Rieger. Po budove nás sprevádza a vysvetľuje všetky jej aspekty. Začíname na zelenej streche, kde môžeme pozorovať jednotlivé fyzikálne a prírodné javy v umeleckých drevených exponátoch.

Nadace Partnerství tu napríklad dlhodobo sleduje, koľko vody a tepla takáto strecha zadrží, a vychádza im, že zelená strecha pohltí 60 % slnečného žiarenia a výborne tak izoluje pred teplom. Na kúrenie používajú geotermálnu energiu z vrtov, keďže solárne panely nestačia. Zato si zo slnečného žiarenia vyrobia toľko elektrickej energie, že ju nestíhajú minúť. Ak je v lete v budove teplo, ochladzujú ju vodou v stropných trúbkach. Pomáhajú im tiež automaticky riadené žalúzie či postupne rastúca popínavá rastlina na stenách budovy.

Mnohých návštevníkov prekvapia najmä toalety. Na splachovanie používajú dažďovú vodu a vodu z umývadiel čistia korene rastlín v jazierku pod oknami kancelárií. Keby nás na to správca neupozornil, od bežného záhradného jazierka by sme ho nerozpoznali.

Na vzdelávanie slúži aj priľahlá záhrada, kde Nadace Partnerství pripravuje vzdelávacie programy pre všetky deti od tých najmenších, a tráviť čas v záhrade môže aj verejnosť. Len nedávno ju rozšírili o priľahlý pozemok, ktorý im sprístupnil mníšsky rád po reštitúcii. V záhrade je vidieť hriadky so zeleninou a ukážky ekologického pestovania, ale aj malé hospodárske zvieratá. Deti sa tu napríklad učia o ceste jedla „z hliny po vidličku“ a skúšajú variť s pomocou plodín zo záhrady. „Niektoré deti vedia všetko, niektoré netušia vôbec nič,“ hodnotí Helena Peřinová, ktorá v nadácii zodpovedá za vzdelávacie programy.

Jazero na sídlisku napĺňa dažďová voda

V spolupráci s prírodou funguje v mestskej časti Nový Lískovec aj sídliskový park Pod plachtami. Vďaka iniciatíve miestnej starostky Jany Drápalovej zmenili v územnom pláne voľnú stavebnú plochu medzi panelákmi na park a rozhodli sa ho urobiť v súlade s prírodou, na čo získali aj podporu z fondov Európskej únie. Zvyšok prác zaplatilo mesto Brno, pričom celkovo park stál 11 miliónov českých korún.

Centrálnym prvkom je jazero, ktoré vytvorili na mieste, kde predtým bola len tráva. Jazero napĺňa dažďová voda zo striech okolitých panelákov, a pomáha tak udržiavať zrážky v mieste dopadu a zlepšovať lokálnu mikroklímu. Presvedčiť miestnych, aby dovolili takto vodu na sídlisku zadržiavať, bolo podľa starostky najmä na začiatku trochu náročné, dnes však už proti jazierku nikto nenamieta. Obyvatelia si ho obľúbili, na pieskový breh sa chodia hrávať deti, pod hladinou plávajú farebné koi kapry, malé žubrienky žiab a okolo nás lietajú modré vážky.

Hmyz priťahuje aj okolitá zeleň, ktorá je ponechaná v čo najprirodzenejšom stave. Namiesto nakrátko pokoseného trávnika tu vidíme divokú lúku plnú kvetov. „Sú to lokálne druhy, rovnako ako stromy, ktoré sme tu vysadili,“ popisuje starostka. Zaujímavosťou je, že lúku vysiali v roku 2011, a každý rok vyzerá inak, pretože podmienky vždy viac prajú inému druhu rastlín. Ostatné trávniky kosia iba 3-krát ročne.

Na prechádzke okolo nás prechádza pani s malým psom, ktorý vyzerá, že je preňho vysoká tráva zábavným ihriskom. „Po tom, ako raz dieťa zjedlo v parku nejakú bobuľu, tu chceli rodičia všetko vysekať, ale tak sa to nerobí, deti je naopak dôležité o prírode dovzdelať,“ hovorí starostka s tým, že verí, že práve možnosť zažiť a vidieť divokú prírodu na vlastné oči, je prevenciou, aby bola pre deti nebezpečnou.

S prírodou začal spolupracovať aj Zvolen

O údržbu zelene, ktorá je blízka prírode, sa postupne snažia aj viaceré miesta a mestá na Slovensku v rámci projektu Mestské včely. Najnovšie pribudlo mesto Zvolen, ktoré sa pokúša zlepšiť podmienky pre život opeľovačov na svojom území. „Snažíme sa profilovať ako zelené mesto a tento projekt zapadá do našej vízie,“ hovorí zvolenský viceprimátor Jaroslav Stehlík. Na vybraných plochách tak zmenili režim kosenia alebo vysadili kvitnúce lúky.

Pribudli aj hmyzie hotely a vzdelávacie prvky, ktoré navrhli študenti dizajnu z Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.

„Projekt bude mať, samozrejme, aj vzdelávaciu časť. Na samotných plochách budú osadené infotabuľky a interaktívne exponáty. Pracujeme aj na zábavnej pátračke, ktorá by Zvolenčanov previedla po zaujímavých plochách, a tím študentov Zuzany Gallayovej pre žiakov pripravil a s úspechom otestoval výučbové programy o hmyze v meste,” povedal Peter Svitek, manažér projektu vo Zvolene.

„Samozrejme, projekt prináša aj výzvy – ako zabezpečiť špeciálne kosenie, keď v celom meste sa kosí inak? Ako komunikovať s ľuďmi, ktorí sa obávajú kliešťov a alergií? Strach z prírody sa stal priam symptomatickým. Alergie sú na vzostupe, no nezastavíme to častejším kosením. Sterilné anglické trávniky ničia prírodu aj naše zdravie, ale ľudia ich často vyžadujú,“ hovorí za mesto Zvolen Eva Ježovičová. Projekt Mestských včiel je o návrate k prirodzenejšiemu spôsobu života. Aj v minulosti sa kosilo menej, veľká časť plôch okolo mesta bola nekosená alebo ju spásali zvieratá.

Trávniky vo Zvolene sa aj v minulosti kosili niekoľkokrát do roka, no vzhľadom na takmer tropické počasie frekvencia kosenia rástla. „Teraz máme vybraných päť plôch, ktoré majú buď špeciálny režim kosenia (kosia sa mozaikovito či menej často), alebo sa na nich vysádzajú lúčne kvety, ktoré sú atraktívne pre hmyz. Je to príležitosť pre včely, bez ktorých ľudstvo neprežije, a ktoré sú dnes ohrozované poľnohospodárskymi postrekmi. Takéto plochy môžu byť aj pekné, ako to vidíme v iných európskych mestách, napríklad v Berlíne,“ hovorí Ježovičová.